1, 2, 3, ..."Zzzzz"... "Whuaaaa"... "Ogm"... 1, 2, 3, ...

Zbožňujem noci ako bola táto ... (a nie vždy zostáva len pri jednej). Hovorím o noci, keď vaše dieťa viac nespí ako spí, budí sa pri každom vašom pohybe a 90% času je na vás doslova "nacucnuté". Dovôd? Zuby, choroba, zlé sny... a neviem čo ešte (to vie len Matej). Verte mi, že vtedy som rada, ak si stihnem obliecť večer pyžamo a umytie zubov považujem za časový bonus (prípadne luxus, ktorý si nemôžem dovoliť). 

Na druhej strane je to práve ten čas, kedy si najviac hovorím: Čo by som robila bez dojčenia, spoločného spania a nosenia?! (Áno, keď je už megakríza, vyťahujem po tme šatku a snažím sa neprizabiť na porozťahovaných hračkách na zemi). Je to nevyhnutnosť, ak si chcete ukradnúť pre seba aspoň trochu spánku. Veď pred vami je ďalší deň, ktorý potrebujete zvládnuť (a byť pri všetkých zmysloch)... Ale aj to je súčasťou povolania mamy, no nie? :)

Ako tieto noci a dni zvládam ja? Nooo, k dispozícii sú rôzne možnosti, ktoré sa dajú "využiť" - napr. si cez deň pospať s dieťaťom, večer ísť skôr spať... Ale to sú relatívne veci, ktoré sa niekedy podaria a niekedy nie. Na čo sa však spolieham vždy, je Božie slovo. Obzvlášť pre takéto situácie obľubujem citát "Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje." (Filipanom 4, 13) a "...bezo mňa nemôžete nič urobiť." (Ján, 15,16). Vtedy hovorím Ježišovi: Daj mi dnes silu, ktorú potrebujem a odvahu, aby som všetko, čo dnes príde, zvládla s tvojím pokojom, radosťou a trpezlivosťou. 

Je úžasné, že to potom vždy funguje akosi samo. Samozrejme, môžem byť unavená a počas 10 minút mi 20x niečo spadne. Keď zalievam čaj, nie vždy sa trafím kde treba. Ale je to o pocite, ktorý vo vás zostane - proste sa ničím nedokážete vytočiť :) A k tomu dostanete počas dňa fajn bonusy, ako dnes ja :) Keď sme doobeda išli s Matejom k zubárke na druhý koniec mesta, nestihla som pozrieť časy MHD. Ale len čo sme došli na zastávku, prišiel autobus, ktorý sme potrebovali (tam aj späť). Keď sme prišli do čakárne, hneď nás zobrali do ordinácie. Matej, napriek takmer prebdenej noci, sa na každého usmieval ako slniečko :) A po príchode domov, keď som ho uložila spať, ma chytila "slina" na napísanie tohto príspevku, tak dúfam, že sa vám páči ;)

Určite máte aj vy v zásobe nejaké zaručené "recepty", ako riešite tieto stavy :) Tak sem s nimi :) Teším sa na vaše komentáre...

Do nosenia priatelia :)