Zuzana Roháčková: Ako nedojčené mamy začali dojčiť....

Zuzana Roháčková

Maminy, pamätáte si zo svojho detstva nejaké dieťa, na ktoré ste mohli pozerať počas dojčenia? Ak áno, ste výnimkou. Väčšina odpovie: Nie, nikdy... Ja si spomínam na malý útržok z detstva. Boli sme na krstinách malému bratrancovi. Ako malé dievčatko ma samozrejme fascinovalo živé bábätko, tak som bola stále tam, kde bolo ono. V jednej chvíli ma ale teta poslala sadnúť si na schody pred izbou, do ktorej išla ona KOJIŤ! Matne si spomínam, ako som rozmýšľala, čo to tam vlastne idú robiť...? Výnimočne niektorá azda zažila vlastného malého súrodenca, ktorému bolo dopriate dojčiť sa a ako staršia sestra mala možnosť zblízka nakuknúť. 

Dojčenie nemáme obkukané, zažité. Naše mamy, babky, svokry, tety či krstné mávnu rukou, že sme vyrástli aj bez dojčenia. Bola to "pokroková" doba. A hlavne - separačná doba. Dieťa v perinke pri sestričkách, mamina na šestonedelí. Dojčenie o tretej, o šiestej, o deviatej, o dvanástej. Rúško na ústach. Umytý prsník pred dojčením. Dieťa v postieľke. Feminar a Sunar kvôli "slabému mlieku". Dieťa od pol roka v jasliach a mamina v práci. Jedenie, vyprázdňovanie aj spanie v presne stanovených časoch. Neskôr škôlka, škola, školy v prírode, liečenie aj nemocnica bez rodiča, pionierske tábory...  Vyrástli sme v "chladných" časoch. Celé sa to začalo tým, že pôrody sa presunuli do nemocnice. 

Ale sú aj babky, svokry, tety, čo so smútkom v očiach uznajú, že to celé nebolo dobré. Že dnes by to robili inak. Keby samej sebe dovolili nadojčiť dieťa skôr ako o tri hodiny, namiesto toho, že ho dlhú dobu nosili hladné a plačúce na rukách. Na druhej strane - ak to naše mamy nezažili, často mladú maminu nevedia ani podporiť a správne poradiť. Mladá mamička neraz vynakladá viac úsilia, aby si obhájila  dojčenie, nosenie dieťaťa v šatke, dĺžku a frekvenciu dojčenia, nepodávanie vody či čaju popri výlučnom dojčení či celkovú dĺžku dojčenia, ako na samotnú starostlivosť o bábätko. Mýtov o dojčení aj starostlivosti bolo veľa.

A je ich dosť aj dnes. Začína to už v nemocnici. Mamina na oddelení šestonedelia a dieťatko v perinke na novorodeneckom oddelení. Veľa zbytočných zásahov do pôrodného procesu. Odporúčania nedojčiť v prvých dňoch viac ako pár minút, aby bábätko nerozhrýzlo mamine bradavky. Ohodnotenie bradaviek ako nevhodných na dojčenie a následné ponúknutie klobúčika. Dokrm fľašou umelého mlieka. A za tým vystresované, unavené mamy, ktoré po počiatočnom nadšení z bábätka prechádzajú do stavu zúfalého pokusu "nejako to rozkojiť". Boľavé bradavky, zaťaté zuby pred očakávaným prisatím bábätka, snaha splniť nemocničné normy presne na mililitre, koľko má bábätko vypiť. Neraz plače bábo a plače aj čerstvá mamička. 

Čerstvá mamička potrebuje láskavú opateru, pochopenie a podporu. Ak ju dostane v prvých dňoch po pôrode, často je potom silnejšia a sebavedomejšia vo svojej novej role matky. Verím, že Pán Boh nás obdaril materskou intuíciou, len ju potrebujeme naplno rozvinúť a byť vnímavou na svoje deti. Práve dojčenie, nosenie a celkovo vzťahová výchova je na jej podporu len plus. Výsledkom je často to, že mamine stačí pozrieť na svoje dieťa a hneď vytuší, čo je problém. Alebo že dieťa nie je vo svojej koži. Nielen v útlom veku, aj neskôr. 

Krôčik po krôčiku je to však lepšie a lepšie. Moderné technológie priniesli aj mnoho dobrého. Tiež kopec informácií o tom, ako začať dojčiť a ako neprestať. A prečo je to to najlepšie, čo pre dieťa môže mamička spraviť.  Ale niekedy nestačí len rozhodnutie dojčiť. Často  je potrebná aj konkrétna, osobná pomoc. 

Deti sa učia hlavne pozorovaním. Nie je raritou, keď staršie dojčené dieťa dojčí aj svojich plyšákov. Deti opakujú to, čo vidia. A je dobré, aby sa to učili nielen dievčatká ako budúce mamičky, ale aj chlapci, nech sú neskôr dobrou oporou pre svoje manželky. 

Kiež by z generácie našich detí vyrástla generácia, pre ktorú dojčenie bude prirodzenou normou. Tým, čím má byť. Odjakživa to normou bolo, len sme sa akosi v posledných generáciách od tejto normy poriadne odchýlili. 

Lebo úspešne dojčiaca mamina je (s)pokojná a rovnako sa cíti aj jej bábätko.

Lebo dojčenie je krásne, zdravé a prirodzené.

 

Bc. Zuzana Roháčková

Laktačná poradkyňa OZ Mamila
Dula vo výcviku OZ Slovenské duly