Spím s dieťaťom v jednej posteli a nehanbím sa za to!

Matej (2 mesiace) s tatíkom :)
Povedzme si na rovinu - spoločné spanie s dieťaťom v jednej posteli sa súčasnou spoločnosťou vníma ako niečo poburujúce, či kontroverzné. Napriek tomu, že už "vylietavajú" prvé lastovičky pozitívnych článkov a odborných publikácií na túto tému, stále sa to najmä u starších ročníkov - laikov aj odborníkov - vníma skôr negatívne. Sú však komentáre typu "naučíte ho na to a už nebude chcieť spať sám", alebo "je to nebezpečné, veď ho priľahnete a udusíte", či "váš intímny život bude na bode mrazu" naozaj opodstatnené?

Priznám sa, tiež patríme k rodičom, ktorí spia s dieťatkom v jednej posteli. A čuduj sa svete, ani jedna z uvedených negatívnych "proroctiev" sa nesplnila :) Jasné, prináša nám to nejaké obmedzenia. Napr. keď si krpec v noci zmyslí, že sa mu nechce spať a rozhodne sa preliezať z jednej strany postele na druhú cez naše hlavy :) Alebo nastavený budík do práce, či chrápanie toho druhého niekedy zobudí všetkých a krpec má vtedy zvyčajne "názor", že ďalší spánok je už len strata času :) (aj keď s predlžovaním dňa a skorého svitania je Matej hore skôr ako ten budík :) ). 

Matej (9 mesiacov) po "odgúľaní" sa do svojej postieľky :)
Niekedy musíme robiť kompromisy s oddeleným spaním. Napr. keď sa manžel naozaj potrebuje vyspať, aby v pohode fungoval v práci. Alebo v prípade, keď je jeden z nás chorý. Vtedy sa vymeníme, aby sme obmedzili šírenie bacilov. Ale prináša to aj veľa výhod :) Napr. keď sa Matej potrebuje v noci nadojčiť, ani sa úplne neprebudím (manžel už vôbec) a v podstate prespíme takmer celú noc. Stále viem, čo sa s krpcom deje a aj v noci, v prípade potreby, môžem rýchlo reagovať :) Dokonca sa stáva, že ho ráno nájdem v postieľke, ktorá je bez jednej bočnice prirazená k našej posteli (má noci, keď chce mať väčší priestor a tak sa tam odgúľa sám :) ).

Ale samozrejme, toto je moja skúsenosť a ďalší rodičia môžu mať inú. Preto som niektorých z nich oslovila, či by sa nepodelili s tým, ako oni vnímajú a "praktizujú" spoločné spanie s deťmi :) Poprosila som ich, nech si spoločne ako manželia sadnú (najlepšie pri dobrom vínku ;) ) a porozprávajú sa, čo im to dalo, čo vzalo a či to predstavuje pre nich nejaké obmedzovanie :) Tú sú ich odpovede :)


Zuzana (laktačná poradkyňa) s manželom Jánom (rodičia 3 detí)
Sme rodičmi troch detí. Staršie dve deti spali s nami v spálni, až kým sa samé nerozhodli spať vo svojej izbičke, teda cca do 4 - 5 rokov. Nespali s nami v spoločnej posteli, ale v postieľke prirazenej k posteli. Keď sme čakali tretie bábätko, bola som rozhodnutá mať ho vo svojej posteli a dostatočne si ho užiť. Vedela som už viac o vzťahovej výchove a chcela som ju viac aplikovať. Zjednodušovalo mi to nočnú starostlivosť. Obe sme pokojne spali s krátkymi zobudeniami na dojčenie. Susedia sa po pár mesiacoch Terezkinho života pýtali, či vôbec máme bábätko, "veď to v noci vôbec neplače". "Nuž, nemá prečo", odpovedala som :) Spí s nami a je jej dobre. Fungovalo to presne tak, ako malo. Pár sekúnd pred tým, ako sa Terezka v noci prebrala, som sa jemne zobudila aj ja. Nadojčili sme sa a pokojne spali ďalej. Mnohokrát, keď už podrástla a chcelo sa jej spať, sama prišla za mnou a volala ma, aby sme išli "meminkovať" (dojčiť sa) a spať. Bola som vďačná za jej dôveru v bezpečnosť spánku. Že sme nemuseli bojovať o to, aby šla spať... Veď toto je problém mnohých rodičov. Postieľka, ktorá bola prirazená k manželskej posteli, slúžila ako prehľadná skriňa a zároveň zábrana proti spadnutiu. Keď mala Terezka 2 roky a prezliekala som plachtu v postieľke, nadšená ju objavila a pýtala sa, či by tam nemohla spať. A bolo to tu. Sama sa rozhodla, že sa presťahuje o pol metra ďalej. Odvtedy spí tam a ja v noci cestujem k nej len vrchnou časťou svojho tela, kvôli nadojčeniu. Manžel nemal problém so spoločným spaním. Bol rád, že mám pokojnejšie noci s jednoduchšou starostlivosťou. S úsmevom sa ale vyjadril, že mal pocit, že keď sme s Terezkou také "vytuľkané", tak nie som až taká nadšená s tuľkaním s ním :) Nuž, toto nie je o spoločnom spaní, ale o prolaktíne. A ten súvisí skôr s dojčením, ako spoločným spaním :) Ja osobne spoločné spanie vrelo odporúčam. Deti sú úžasné, keď spia - pokojne, s dôverou a bezpečne. "Do tuľkania" priatelia :)


Ľuba s manželom Jozefom (rodičia Matejka)
Spávali sme spolu s Matejkom 9 mesiacov pred pôrodom. Nemali sme dôvod meniť to ani po príchode z pôrodnice. Neviem si ako mama predstaviť, že by som sa v noci prebudila a synček by nebol pri mne. Je predsa taký maličký a bezbranný. Prvých pár dní som síce bola opatrnejšia a budila sa pri každom šuchnutí. Veľmi skoro som však prišla na to, že môj vnútorný radar reaguje spoľahlivo a syna si ani nezaľahnem, a ani mu nijako neublížim. Zbožňujem, keď si na mňa vykladá nôžky, "bacne" ma ručičkou, alebo sa ma chytí svojimi malými prštekmi. Keďže praktizujeme bezplienkovú komunikačnú metódu, manžel berie malého v noci tri až päť krát na nočník. Veľmi to oceňujem, lebo na mňa by toho bolo už asi veľa. Jeho zase blaží pri srdci, že má dôležitú funkciu :) Zároveň nás má pri sebe a kedykoľvek si vie skontrolovať, či sme v bezpečí. Samotné dojčenie poležiačky je už potom "malina" :) Niekedy zaspím skôr ako náš malý "prísavník" :) Takto je naša trojčlenná rodina aj v noci dobre zohraný tím. Do spoločného spania sme čoraz viac zamilovaní. Matej má teraz 7 mesiacov, ale dúfam, že sa mu v našej posteli bude páčiť ešte veľmi dlho :)



Juliana s manželom Martinom (rodičia Martinky)
V tejto veci sme sa s manželom obaja zhodli na pár veciach: nevieme si to inak predstaviť, neobmedzuje nás to vôbec a keď je Martinka po mojom ľavom boku, že ju uspávam na tej strane, tak môj manžel, ktorý leží po mojom pravom boku, mi takmer vždy povie, aby som ho zobudila, keď ju dám medzi nás. Že sa na ňu chce pozrieť aj v noci. Z tejto vety som vždy bola a aj budem na mäkko :) On, veľký chlap, ktorý málokedy prejavuje svoju emóciu :) Ešte sme sa zhodli na tom, že vďaka spoločnému spaniu som menej nervózna, pretože som menej (a to oveľa menej) unavená, keďže k nej nevstávam. Väčšinu noci ani neviem koľkokrát som hore. A ďalší aspekt spoločného spania je ten, že aj keď na seba s manželom v daný deň trošku vrčíme (resp. keď je medzi nami cítiť nejakú nepohodu), pohľad na ňu nás vždy zarovná a uvedomíme sa skôr, než si stihneme zbytočne rozbúriť emócie :) Motivuje nás tiež k spoločnej modlitbe. Och, keď takto spolu nad ňou ďakujeme za celý deň, je to proste na nezaplatenie. Skutočne nádherný dar, pocit, sila... Odporúčame každému takto fungovať :) Nebojte sa, nepriľahnete svoje dieťa (a to my sme kúštik väčší :D ).


Marcela (laktačná poradkyňa) s manželom Martinom (rodičia Johanky a Bystríka)
Mne to veľmi vyhovuje - som "spavý typ" :) Teda pre mňa je to super spôsob, ako sa popri deťoch v pokoji vyspať. Dokonca aj teraz, pri novorodencovi, spím relatívne tvrdo a ani neviem, koľkokrát je hore. Okrem pokojného spánku mi spoločné spanie prináša aj potešenie, že mám svoje detičky pri sebe. Že sme spolu, túlime sa k sebe a je nám teplo :) Je to pre mňa také súladenie... (lepšie slovo neviem nájsť :) ). Pre manžela je to tiež príjemné. Nemal s tým od začiatku problém. Akurát má plytší spánok a často je hore aj pri slabšom pohybe, či zvuku, takže občas sa na to budí. Spoločné spanie s deťmi nám dalo radosť z toho, že sme rodina, že sme stále spolu a v bezpečí. Že máme náš "peliešok", kde sa na konci dňa všetci tešíme :) Myslím, že nám to vzalo tak maximálne pohodovejší spánok, keďže niekedy nás zobudí kopanec, alebo natlačenie dieťaťa pod pazuchou :) Máme dosť veľkú posteľ, takže ak potrebujeme mať čas pre seba, vieme si ho nájsť, keď deti zaspia :)



Monika s manželom Robertom (rodičia Robka)
Prvá reakcia môjho muža na otázku "Aké pozitíva má spoločné spanie?" bola: "Žiadne, nemôžem sa vyspať, to je celé" :D No a potom sme spolu debatili, že je to asi skôr pozitívum pre mňa - rýchle kojenie, kedy sa úplne neprebudím a spím ďalej (malý sa už ako 20-mesačný "obslúži" sám :D ). No a ďalšia vec, ktorú sme si priznali bola, že záleží v akom období nám položíš túto otázku - vždy by sme odpovedali rôzne. Mali sme obdobie, kedy som bola hore len 2 krát na nakojenie a muž sa ani neprebudil. Potom sme mali obdobie, keď malému išli zuby a mal nejaký ten rastový špurt - to som bola hore každých 20 minút. Manžel tak 2 - 3 krát a zakaždým ho musel nosiť na rukách. Momentálne máme také super obdobie, že sa príde "obslúžiť" sám, alebo si len tak ku mne priloží hlavičku a krásne spinká :) Milujem ten jeho dych a teplé telíčko :) To isté si pochvaľuje aj môj muž :) No a manžel sa teší každému ránu, keď ho vidí ležať na prse a spať, zatiaľ čo on sa oblieka do práce :) Cez víkendy je to opačne - ja si užívam pohľad na nich dvoch v štýle "9 mesiacov nosíš, rodíš v bolestiach a aj tak sa podobá na neho" :D Takže také zhodnotenie - má to viac pozitív ako negatív, ale aj opačne podľa rôznych období. Tiež si myslím, že takto oveľa intenzívnejšie vnímame jeho vývoj v porovnaní s tým, ako keby spal v inej izbe. Jednoducho sme kontaktní rodičia a to je najviac :) Jediné, čo nám to vzalo na maximum, je intímne súkromie. Takže súrodenec sa nechystá tak skoro :D


Spať s dieťatkom spolu v posteli, či nespať... Ja mám túto dilemu už vyriešenú :) Avšak sú rodičia, ktorí nie a práve pre vás je tento prípsevok :) Samozrejme sú deti, ktorým vyhovuje vlastná postieľka a vlastný priestor. A myslím, že to treba rešpektovať :) Ak však patríte medzi rodičov, ktorí nad spoločným spaním uvažujú a dieťatku to nevadí, ba naopak, víta to, ale spochybňuje vás okolie, chcem vás povzbudiť :) Nebojte sa toho. Prináša to veľa benefitov pre vás aj dieťatko a určite s vami nebude spať až do puberty :D

Na záver by som chcela pridať ešte jednu moju spomienku - veľmi silnú, ktorá podľa môjho názoru zostane v mojej pamäti do konca života :) Bolo to v jedno ráno, keď mal Matej asi 3 - 4 mesiace. Zobudila som sa a môj pohľad spočinul na ňom. Bol už hore, pritúlený pod mojou pazuchou. Obzeral si rúčky a pritom si niečo pre seba džavotal. V jeho výraze tváre bol maximálny pokoj a dôvera, až taká odovzdanosť. Mňa v tom momente zalial neskutočný pocit lásky... Takej bezpodmienečnej spolu s istotou, že presne takto to má byť a som presne tam, kde mám byť... Že som mamou a je to úžasné :) V tejto súvislosti ma napadol aj citát z Biblie, v ktorom sa Boh s láskou vyznáva: "Na krátku chvíľu som ťa opustil, ale s veľkou láskou ťa znovu pritúlim... Hoci by sa vrchy pohli a kopce otriasali, moja láska sa od teba nepohne, moja zmluva pokoja sa neotrasie..." (Izaiáš 54, 7; 10) A presne toto bolo vtedy v mojom srdci - že moja láska sa od neho nepohne a nič ňou neotrasie. A spôsob, akým mu to môžem dať najavo, je aj moja náruč pri spoločnom spaní :)


Do nosenia a spoločného spania priatelia :)




Pozn.: Ak vás téma spoločného spania zaujíma viac, TU a TU nájdete ďalšie zaujímavé články :)

Komentáre

Obľúbené príspevky