Začínajúci "chodec" - nosiaca pohoda alebo pohroma?

Poviem vám to nazačiatku a hneď priamo. Bez okolkov. Nosenie dieťaťa, ktoré sa práve naučilo chodiť, je hotová POHROMA!!! Ak vám nejaký neprajník nosenia z vášho okolia bude hovoriť: "Len si ho naučte na nosenie! Nikdy sa ho už nezbavíte!" - neverte tomu. A ak si nedá povedať, pošlite ho za mnou (ja mu to už nejako vysvetlím). Alebo mu dajte prečítať tento blog ;) Prečo? Nuž, názorná ukážka...

Jeden novembrový deň doobeda príšerne pršalo. Na obed však zažiarilo slnko a mrakov nikde. No nechoďte s dieťaťom von - vonku teplo, slniečko, lístky po ceste, plody zo stromov, kaluže, po ktorých si môže "počapkať", idylka ako "vyšitá". Tak som toho môjho nezbedníka - hrdého začínajúceho chodca - obliekla do gumového oblečenia a impregnovaných nepremokavých čižiem. Takto s ním šup do nosiča a šli sme pred náš panelák, kde som ho pustila krepčiť po svojich...

... neviem, či sme boli vonku 5 minút... 

...môj nezbedník si vyhliadol asi tú najväčšiu kopu lístia, aká tam bola a celý sa do nej hodil. Keď som ho postavila, vpredu bol na komplet od blata. Samozrejme, ako obyčajne, vlhčené utierky zostali doma, takže som sa dala do čistenia s tými papierovými. Počas tejto mojej "snahy" sa k nám pridala milá slečna so šteňaťom, ktoré bolo z môjho krpca absolútne nadšené (aspoň niekto). Tak som získala pár minút navyše, kým sa rozhodol ísť niekam ďalej...

...šteňa so slečnou odišlo... neviem, či prešla minúta...

...naozaj, len pár centimetrov od krpca bola kaluž vody. Ja vo svojej naivnej viere som si myslela - veď si trochu "počapká" s nožičkami, aspoň otestujeme nepremokavosť čižiem... Uf!!! Ogm... On sa rozhodol v tej vode nie len "počapkať", ale rovno vyváľať! Dokonca 2x....

Čo mi prebehlo hlavou? "Ježiš, ďakujem ti za gumené oblečenie!" A čo hneď za tým? "Och, Pane, ako teraz pôjdeme domov???!!!" Aby ste mali predstavu, keď mi napadlo, že ho takého špinavého a mokrého mám dávať na seba a k tomu do nosiča, ktorého hodnota je 130 Eur a dá sa prať len ručne!!! No, na uváženie...

Ale aby som dokončila tú našu story... Čo som nakoniec spravila? Nosič som si otočila na chrbát a na ruky zobrala zablateného, mokrého, na plné hrdlo vreštiaceho a vzpínajúceho sa synátora a odniesla ho domov. Len pre zaujímavosť - nie, čižmy až také nepremokavé neboli...

Takže :) Na záver by som len chcela dodať, ak u vášho dieťatka ešte neprebieha nosiaci štrajk (áno, tak sa to volá, keď od vás začne v rámci svojich možností ozlomkrky "utekať", ak sa k nemu začnete približovať čo i len s náznakom spútania nosením), užívajte si to :) Lebo ak príde čas začínajúceho chodca, predstava spokojného a kľudného dieťatka v nosiči, či šatke, s ktorým nemáte problém ísť kamkoľvek, zostane len spomienkou ;) 

Do nosenia priatelia ;) 

Autorka: Katarína Šmajdová Búšová

Komentáre

Obľúbené príspevky