"Láska je..." (1 Kor 13,4 - 8)

"Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá.

Nezávidí, nevypína sa, pýchou sa nenadúva.

Nie je nehanebná, nehľadá vlastný záujem, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlo.

Neteší sa z nespravodlivosti, ale v pravde nachádza radosť.

Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

Láska nikdy nezanikne..."

(1 list Korinťanom 13, 4 - 8)

Toto slovo ma dnes veľmi oslovilo. Najmä ako rodiča... Ak by to mal byť test, či praktická skúška, od ktorej by závisel môj postup do vyššieho ročníka, minimálne v tomto čase by som určite prepadla. Prečo?

Posledný týždeň bol pre mňa a Mateja dosť náročný. Na oboch stranách plný boja s bacilami, boľavým dusivým kašlom, ktorý nie a nie dať "vydýchnuť", horúčkami, ktoré sme sa snažili zraziť intenzívnym nosením v kontakte koža na kožu (Bože, vďaka za šatky a nosiče) a to všetko v spojení s behaním po lekároch od pediatra až po pohotovosť... Aby som nebola len negatívna - už je nám obom lepšie :) Avšak napriek tomu nám prognóza naznačuje, že tých pár stien v našom byte, nám budú spoločníkmi ešte dlho (vďaka Bohu za naše balkóny :) ).

Keď už nám prešlo ohľadom prejavov choroby to najhoršie, postúpili sme do vyššieho levelu... Nazvala by som ho asi "ponorkou". Aby ste si to vedeli aspoň čiastočne predstaviť, stačí vám vedieť, že Matej je chlapček, ktorý rád behá, lezie, štverá sa, hrá s deťmi, skúša vždy niečo nové a 80% dňa trávi vonku. Aj preto naše zotrvávanie medzi 4 stenami nášho bytu, je pre nás skôr za trest (nie som si istá, pre koho väčší :) ), ktorý je umocnený tým, že vonku sú takmer 30 stupňové horúčavy a pekne slnečno.

Keď sa opať pozriem na tie slová citátu a prejdem si v mysli predchádzajúce dni, zabolí ma srdce... Koľkokrát som bola voči Matejovi netrpezlivá... Koľkokrát som bola už z tej nervozity zo všetkého na neho neláskavá... Koľkokrát som túžila konečne riešiť svoj vlastný záujem a byť od toho všetkého ďaleko... Koľkokrát som sa nechala ovládnuť hnevom... A Matej? V podstate bol na tom úplne rovnako, pričom to "podčiarkol" svojím detským vnímaním sveta, ako to u takmer dvojročného dieťaťa býva...

Ako som už napísala vyššie, v tejto skúške lásky by som prepadla (a za svoj život s veľkou pravdepodobnosťou ešte veľakrát prepadnem). Ale v tom všetkom sú pre mňa istotou dve veci. Jednou je, že láska, ktorá medzi mnou a Matejom je, bez ohľadu na všetky okolnosti a zlyhania, ktoré urobíme, všetko znesie, bude vždy veriť, vo všetko dúfať a všetko vydrží. Druhou je, že aj keď je táto skúška náročná a bude trvať neustále, Skúšajúci, ktorý "komisii" predsedá, je presne taký, ako jej predmet :) Trpezlivý a dobrotivý, ktorý nezavídí, nevypína sa a nie je povýšenecký. Vždy hľadá môj záujem, nerozčuľuje sa a nemyslí na zlé. Neteší sa, keď sa mi niečo nedarí, ale práve naopak :) Raduje sa, keď víťazím :) A preto mám v Neho veľkú dôveru aj teraz, keď mi hovorí: "Neboj sa, lebo ja som s tebou; nestrachuj sa, lebo ja som tvoj Boh. Ja ťa posilňujem, ja ti pomáham... Držím ťa za tvoju pravicu a ja ti hovorím: Neboj sa, prichádzam ti na pomoc!" (Izaiáš 41, 10; 13)

Už teraz viem, že sme to zvládli a že toto vetko, čo nám momentálne znepríjemňuje život, v blízkej dobe pominie. A je skvelé, že každý deň môžeme začať nanovo, bez ohľadu na to, čo sa stalo včera a rozhodnúť sa v tejto praktickej skúške lásky v daný deň obstáť :) A aj teraz, každej chorobe a bacilovi, ktorý je momentálne v našom živote, posielame tento pozdrav a hovoríme: Nedáme sa! ;)

Do nosenia priatelia ;)