Rysovanie + operný spev / (Zumbucca x všetko len raz) = Zuzana Bakičová (2. časť)

Milí čitatelia :) Ak si dobre spomínate, pred pár týždňami som Vám priniesla prvú časť rozhovoru so Zuzkou Bakičovou, autorkou originálneho ergonomického nosiča ručnej výroby Zumbucca (príspevok nájdete TU). Dnes vám prinášam jeho druhú časť, v ktorej Zuzka hovorí najmä o svojej práci :) Opäť si urobte pohodlie, dajte kávičku - rozhovor pokračuje ;)

Zuzka so svojou mamou a Gabikou Cabanovou

Tvoj nosič za niekoľko rokov svojej existencie prešiel nejakým vývojom a úpravami. Čo ťa k tým zmenám viedlo? 

Keď som vytvorila prvý prototyp pre svoju kamarátku, bolo to také trochu provizórne riešenie. Vtedy som ešte nemala poňatia, ako vlastne dodržiavať rôzne veľkosti a parametre nosiča. Ako však postupne môj syn rástol, tak som videla, že sa objavujú isté nedostatky. Napríklad, že šírka nosiča pod zadočkom by mala byť od kolienka po kolienko a už nebola. Preto som prepracovala a rozšírila chrbtovú opierku. Potom som postupne vylepšovala jej strih a veľkosť podľa požiadaviek a návrhov mojich zákazníčok, aby bol nosič čo najdokonalejší. Stalo sa nám teda, že keď môj syn mal približne dva roky, tak nosič, ktorý som vtedy používala (hlavne jeho rozmery), bol už viditeľne iný ako prvý prototyp. No nestačilo ho iba zväčšovať. Prišli totiž mamičky, ktoré mali malé dieťatká a tie boli v tomto nosiči doslova „utopené“. Takže sme spolu s jednou mojou veľmi dobrou kamarátkou, ktorá sa noseniu venuje aj odborne – Gabikou Cabanovou – hľadali skôr nejaký kompromis, aby nosič nebol malý pre väčšie deti a súčasne veľký pre malé deti, ale aby bol čo najvariabilnejší. Bez toho, aby sme museli robiť niekoľko verzií alebo rôznych veľkostí. Nakoniec sme prišli na určité spôsoby regulácie a toto svoje know-how sme ako prvé priniesli na slovenský trh. Súčasná verzia ergonosiča Zumbucca sa tak celkom jednoduchým spôsobom prispôsobí dieťatku zhruba od tých 6 týždňov do cca 2,5 až 3 rokov. Samozrejme, záleží od váhy a veľkosti dieťatka.

Plánuješ ešte nejaké ďalšie zmeny?

Najväčšie a najvýraznejšie zmeny ergonosiča Zumbucca sa viažu predovšetkým na obdobie, kedy som intenzívne nosila svojho syna a mohla takpovediac „na vlastnej koži“ okúsiť moje zmeny a návrhy zákazníčok. Naozaj som sa počas toho prvého roka výroby veľa „naučila“. Preto bolo tých zmien, respektíve vylepšení, pomerne dosť. Aj v súčasnosti pracujeme (už nielen ja, ale celý môj „Tím Zumbucca“) na jeho postupnom vylepšovaní, pretože sa vždy nájde vhodná pripomienka od našich zákazníčok, ako na ňom niečo zlepšiť. My sa potom snažíme túto spätnú väzbu od nich implementovať do samotného nosiča. To je pre nás totiž to najcennejšie - zákazníčky, ktoré nosič prakticky využívajú. Oni nám vedia najlepšie povedať, čo im vyhovuje, čo nie a my ich pozorne počúvame. Nedá sa povedať, že aktuálna verzia nosiča je tá definitívna. To som si myslela vždy, pri každej úprave alebo zmene materiálu! Hovorila som si: „Super, to je ono! To je to pravé!“ No vždy som po istom čase zistila, že nám niekto niečo pripomienkoval a naozaj to bol dobrý nápad. Tak som ho uplatnila a urobila nejakú zmenu. Alebo sa na nosiči niečo nepáčilo mne a upravila som ho. Možno v budúcnosti prídem s nejakým úplne novým prototypom, ktorý nahradí súčasnú Zumbuccu. Lebo ako som už spomínala, načúvame svojim zákazníčkam a naozaj, pokiaľ je to možné, snažíme sa každú ich pripomienku zakomponovať do spôsobu výroby nosiča, alebo do samotného jeho strihu. Vývoj sa nikdy nedá zastaviť... :)

Spokojné Zuzkine zákazníčky :)

Je o tebe známe, že sa držíš zásady čo nosič, to originál. Prečo si si dala toto kritérium?

Pri mojich prvých modeloch to v skutočnosti ani nebola podmienka :) Nerozmýšľala som hneď od začiatku takýmto spôsobom. Skôr to vyplynulo z môjho osobného pocitu pri ich výrobe. Kým som nezačala s nosičmi, tak som si šila „klasické“ oblečenie - sukne, nohavice; a keby som si mala vyrobiť jednu sukňu dvakrát, asi by som sa z tej druhej tak netešila, ako z toho prvého „originálu“. Keď som pre svoje najbližšie okolie urobila prvých päť alebo šesť nosičov, začalo sa mi na tom všetkom páčiť, že boli vždy z inej látky a s iným motívom. Aj keď strih bol istý čas rovnaký, výsledný dizajn bol vždy iný. To ma na tom fascinovalo a nadchýnalo do ďalšej práce. A vtedy som si povedala, že toto je cesta, ktorou by som sa mala vydať – teda cesta originality. Motivácia je dôležitá pri každej činnosti a rovnako to bolo aj u mňa pri šití nosičov. Nebol to môj životný cieľ. Nepovedala som si hneď na začiatku, že idem vyrábať nosiče! Áno, šila som, ale s úplne iným účelom. Boli to skôr úžitkové veci - hračky pre syna alebo rôzne doplnky, ktoré boli napríklad cenovo nedostupné. Dokonca ani konfekciu nešijem príliš rada. V tomto prípade sa dá povedať, že nie ja som hľadala nosič, ale nosič si našiel mňa :) Originálnosť nosičov bola v tomto prípade istou formou motivácie do ďalšej  práce, do výroby ďalšieho nového kúska. Ako som už spomínala, veľmi sa mi páčilo, že každý nosič mal iný dizajn a s každým novým dizajnom rástla moja chuť tvoriť a šiť. Po istom čase sa však šitie nosičov stalo predmetom môjho podnikania. Už to nebol iba koníček na trávenie voľného času. Aj so šitím to už nebolo len o tom, že chcem, ale že musím. Osobná motivácia sa zmenila a priznám sa, že som uvažovala aj nad tým, ako naložím so svojou zásadou originality. Povedala som si však, že ani v podnikaní nechcem, aby sa z výroby mojich nosičov stala obyčajná manufaktúra alebo nejaká pásová výroba. V tomto som sa chcela odlíšiť od komerčných nosičov. Nielen aby sa mne samotnej práca nezunovala. Ale mojou ambíciou bolo a stále je, aby bol každý nosič nielen úžitkovým tovarom, ale súčasne šperkom pre konkrétnu mamičku. Dlho som si pri každom nosiči dokonca v duchu hovorila, že ho šijem pre seba, pre môjho drobca. Samozrejme, že nikdy u nás neskončil... No v tejto súvislosti som si predstavovala situáciu, ako sa stretnú dve nosiace mamičky a jedna sa pýta druhej: „Čo to más za nosič?“ A ona jej odpovie: „Zumbuccu!“ Tým ale ich komunikácia neskončí. Naopak, vzbudí sa u nej zvedavosť a začne sa kolotoč: „Áno? A akú? Ukáž! Tá je ale krásna, takú som ešte nevidela!“ A podobne... :) Pri takejto predstave sa vo mne tá myšlienka ešte viac upevnila a chcela som, aby bola Zumbucca z hľadiska originality pre každú mamičku ten „JEJ“ nosič. Nielen svojím vlastníctvom, ale aj dizajnom! Predtým som sa pri každej Zumbucce snažila zakomponovať jednotlivé dizajnové sny a túžby mamičiek do toho ICH nosiča - napr. niekto chcel maľované, niekto s guličkami, pásikmi alebo nejakou aplikáciou, obrázkom, jednofarebné alebo konkrétne farebné kombinácie, atď. V tom čase som sa naozaj pokúšala vyhovieť každej konkrétnej mamičke. S narastajúcim počtom zákazníčok, aj vyrobených nosičov, to už však z časového hľadiska nie je možné. Ale stále platí to isté ako na začiatku: „čo nosič – to originál!“

Prvé nosiče boli vyrábané zo 100% bavlny. Teraz sú výlučne šatkové. Nie je trochu náročné držať sa zásady originality? 

Áno, v prípade prvých nosičov bola ako materiál použitá 100% bavlna. Bolo to spôsobené aj tým, že v tom čase nebolo na slovenskom trhu dostupných toľko šatiek rôznych výrobcov a farieb. Navyše boli cenovo pomerne nedostupné, resp. veľmi drahé. Tak som jednoducho začala používať materiály, ktoré boli ľahšie dostupné. Prvou voľbou boli vtedy pre mňa bavlny z textilnej galantérie. Vedela som, že sú naozaj kvalitné a že ich kupujem od dodávateľov, ktorí spĺňali určité kritéria kvality. Galantéria ponúkala naozaj toľko variácií farieb a rôznych motívov, že to bolo v danom čase najdostupnejšie riešenie. Keď som pred štyrmi rokmi začínala, pamätám si, že som aj so synom chodila napríklad z Banskej Bystrice do textilnej galantérie vo Zvolene po jeden jediný kus látky, ktorá sa u nás v BB nedala zohnať! Objavila som totiž vo Zvolene predajňu s naozaj bohatým výberom látok a najpestrejšími vzormi, aké som si len vedela predstaviť. Niekedy to bolo doslova iba „na otočku“, no inokedy z toho boli celodenné výlety s malým v šatke, alebo neskôr v nosiči. Tešila som sa ako malé dieťa, keď som si nejaký ten krásny vzor látky doniesla domov a pustila sa do práce. Po istom čase však prišiel väčší boom nosenia a zlepšila sa aj osveta v súvislosti so šatkami. Na náš trh sa dostali noví výrobcovia šatiek. Keďže som mala v čerstvej pamäti, aký bol rozdiel nosiť svoje dieťa naviazané v bavlnenej „šatke-nešatke“ a v „naozajstnej“ kvalitnej šatke, tak som premýšľala, či to bude rovnaký pozitívny šok, ak aj nosič ušijem zo šatky a nie z obyčajnej bavlnenej látky. Vytvorila som teda svoj prvý šatkový prototyp a nakoľko som mala vo zvyku skúšať všetky novinky a vylepšenia na vlastnom dieťati, vyskúšala som aj tento, či zvládne záťažový test. Nielenže zvládol. Ale ten pocit, keď som prvýkrát nosila v šatkovom nosiči, to bolo niečo neopísateľné. Naozaj úplne iné pohodlie! Bol to pre mňa vtedy veľký šok z toho, čo všetko dokáže materiál. Práca na šatkovom nosiči však bola úplne iná, ako na látkovom. Bola náročnejšia, lebo materiál bol pružný v tých smeroch, ako šatka býva pružná a pri šití sa akoby jemne šmýkal. Toto všetko sa udialo asi pred tromi rokmi a odvtedy som viac-menej kombinovala a vychádzala mamičkám v ústrety. Ak mali vlastnú šatku, tak som im z nej ušila nosič. Ak chceli naopak látkový, ktorý bol cenovo dostupnejší, tak som vytvorila podľa ich predstáv látkový nosič. Osobne som však presvedčená, že šatkové verzie sú pohodlnejšie a kvalitnejšie ako látkové. Navyše ich robím výškovo aj šírkovo nastaviteľné, takže sú aj „univerzálnejšie“. To, že je to naozaj tak, potvrdzuje aj skutočnosť, že momentálne robím na 99% výlučne šatkové nosiče. A čo sa týka otázky, či je možné, aby bol každý nosič z inej šatky, resp. originál? Áno, nakoľko súčasný trh ponúka naozaj takú bohatú a pestrú škálu šatiek, o akej sa mi pred pár rokmi ani nesnívalo. Výrobcovia navyše stále ponúkajú nové a nové vzory. Okrem osvedčených producentov vznikli aj noví výrobcovia (ako napríklad slovenské dievčatá Sestrice) a aj tí neustále vyrábajú nové a nové typy a vzory. Ten trh so šatkami je skutočne tak široký, že som sa doteraz ani zďaleka nepriblížila k tomu bodu, že neexistujú šatky, z ktorých som ešte neušila ergonosič Zumbucca. Nehovoriac o tom, že čaro originality nosiča je aj v tom, že dva rôzne nosiče môžu byť vytvorené z rovnakej šatky, ale rozdiel je napríklad v ich strihaní (a tým sa napríklad zmení vzor na chrbtovej strane nosiča). Alebo existujú tzv. „inverzné“ verzie šatiek. A v neposlednom rade mám v talóne ešte aj jeden „tajný tromf“ :) Tým je moja chuť experimentovať a hľadať možné, aj zdanlivo nemožné kombinácie a výtvory. S tým súvisí moja láska k rysovaniu :) Rada rysujem na šatky a strihám rôzne vzory, geometrické tvary a farebné kombinácie. Toto považujem vo svojej práci za tú umeleckú stránku – „vyhrávať“ sa s množstvom kombinácií, či už farebných, tvarových alebo z rôznych druhov šatiek. Vždy som plná adrenalínu, keď si môžem vyskladať rôzne farebné kombinácie :) Ak viem, že viacero šatiek od toho istého výrobcu má rovnakú kvalitu, prímes a podobne, teda že nie je cítiť rozdiel medzi nimi a je to naozaj len o farebnosti, čím sa odlišujú, vtedy veľmi rada otáčam tie šatky a rôzne farebne kombinujem. Je to pre mňa výzva zapojiť svoju kreativitu a vytvoriť akoby „minisérie“ líšiace sa len mnou vytvorenými kombináciami farieb a vzorov. A každý takýto nosič je opäť len a len originálom... :)

Pestrosť variácii nosičov Zumbucca

Zumbucca pre deti

Stretla si sa počas svojej tvorby so šatkami, ktoré nie sú vhodné na ušitie nosiča?

Nikdy som netvrdila a ani netvrdím, že každá šatka je vhodná. Čo sa týka šitia a istým spôsobom aj následnej údržby nosiča, tak najlepšie sa mi pracuje s bavlnenými šatkami. Je všeobecným názorom, a ja s ním súhlasím, že bavlna znesie veľa. Jediné čo však skôr neodporúčam, sú veľmi nízkogramážové šatky. Niektoré mamičky, ktoré doma šijú, si možno povedia, že v tom veľký rozdiel nie je. Mne však prešlo rukami naozaj asi 500 rôznych kusov a druhov šatiek (dovolím si tvrdiť, že aj 500 rôznych materiálov) a vďaka týmto skúsenostiam vidím veľký rozdiel v nízkogramážovej a vysokogramážovej šatke. Čo sa týka nosenia, ale aj samotného nosiča a jeho kvality. Áno, pre maličké bábätká sú nízkogramážové šatky fantastické (napr. Fidella, Ellevil alebo slovenské Sestrice Slniečka), lebo sú jemné. Ale na druhej strane si pri týchto nízkogramážových šatkách neviem predstaviť regulovanie šírky alebo dĺžky nosiča pri väčších deťoch, ktoré majú povedzme 15-16 kg. Toto už môže byť trošku problém. Preto v takomto prípade sama odporúčam radšej strednú gramáž šatky od začiatku, aby bol nosič použiteľný pri úplne maličkom dieťati a aj neskôr, keď podrastie. Alebo si pre väčšie dieťa zaobstarať vyslovene druhý nosič s vyššou gramážou šatky. Je to teda skôr o gramáži šatky a o pocitoch nosiacej mamičky, nie o konkrétnych prímesiach v šatke. Niekto má rád drsnejší povrch, niekto naopak.

Väčšina z nás vidí už len hotový výrobok. Avšak určite je za tým veľa práce a námahy. Čo všetko obnáša výroba jedného nosiča?

Samotný proces výroby sa paradoxne nezačína s nožnicami v rukách, ale pri počítači. Buď komunikáciou so samotnou budúcou majiteľkou, ktorá mi posiela vlastnú šatku na ušitie nosiča, alebo hľadaním inšpirácie, surfovaním po internete, prezeraním rôznych zdrojov (napríklad stránok výrobcov šatiek), e-shopov, či rôznych bazárov. Výsledkom tohto môjho snaženia je kúpa konkrétnej šatky. Keď šatka dorazí na moju adresu, automaticky dochádza k fixácii farieb a praniu, aby sa vylúčili posledné zvyšky farbiva zo „surových“ šatiek. Aj preto môžu po rozbalení mamičky Zumbuccu ihneď používať a nemusia ju prať. Potom nasleduje naozaj dlhodobé sušenie, čo je niekedy proces na celý deň, keďže šatky bývajú dlhé aj 6 metrov! Suchá šatka je pripravená na ďalšiu fázu – žehlenie. V tomto bode mi výrazne pomáha môj Peťo, ktorý si nie raz zapne TV, postaví sa za žehliacu dosku a „relaxuje“ v našej obývačke žehlením šatiek :) Až takto pripravenú šatku začínam strihať. Teda od okamihu, keď šatka príde, vyperie sa, vyžehlí a ja sa naozaj dostanem k procesu jej strihania, to trvá niekedy aj tri dni. Po týchto prípravách nastupuje finálna fáza – to, čo robí Zumbuccu Zumbuccou, resp. zo šatky urobí tú Zumbuccu – a to je samotné šitie.

Ako dlho to trvá?

Aj keď to zdanlivo tak nevyzerá, je to z časového hľadiska (keďže všetko prechádza mojimi rukami) naozaj dosť náročné. Samotný proces šitia je možno menej zdĺhavý, ako všetko to, čo mu predchádza. Mám na mysli predovšetkým samotné pranie, sušenie a žehlenie v bytových podmienkach. Keď mi príde domov skutočne veľká objednávka (napríklad 50 – 70 metrov šatkoviny), v tom momente ide práčka naplno a periem dennodenne. A to často nielen jednu, ale rovno aj tri práčky za sebou :) Sušenie takéhoto množstva materiálu je v lete ešte celkom fajn. Vtedy mávam plný balkón rôznych farieb a vzorov a šatky schnú celkom rýchlo. Horšie je to však počas zvyšku roka, kedy mávam pravidelne radiátory a sušiaky na bielizeň ovešané schnúcimi šatkami. Keď sa z ulice pozerám na svoj balkón „zaprataný“ rôznymi šatkami, vždy sa v duchu usmejem, koľko nosičov za nimi vidím. Ani nie tak ich počet, ale práve tá ich rôznorodosť je to, čo ma hreje pri srdci. Teším sa z toho, že práve takáto farba, takýto exkluzívny vzor, či výrobca sa mi dostali do rúk! To je to, čo ma vždy pri tých látkach alebo šatkách, keď prídu ku mne domov, nadchýna a (spolu s mojou rodinou) mi to vynahrádza únavu z naozaj celodennej práce.

Aký máš systém práce? Robíš vždy len na jednom nosiči, až kým ho nedokončíš, alebo máš súčasne rozpracovaných viacero nosičov?

To je rôzne! Niekedy som šila výlučne iba jeden kus naraz, od úplného začiatku až do konca. V období, keď som bola na materskej dovolenke, sa inak ani nedalo stíhať. Teraz je už ale situácia iná. Založila som si firmu a podnikám v tejto oblasti. Spolupracujem s viacerými mamičkami a snažíme sa zefektívniť výrobu nosičov, aby sme mohli vyhovieť rastúcemu počtu zákazníčok a navýšiť tak svoju produkciu. Takže niekedy iba striháme, pripravujeme komponenty z pásoviny a plastu, rôzne výplne a popri tom niektoré mamičky takto pripravené diely šijú do finálnej podoby. 

Takže Zumbuccu nešiješ sama, ale pracujú na nej ďalšie mamičky. Si prísna „šéfka“, alebo skôr kamarátka?

Je pravda, že postupne pre mňa začína šiť viacero dievčat. Inak by som nemala absolútne žiadnu šancu uspokojiť rastúci dopyt po ergonosiči Zumbucca. Ale súčasne každý jeden ušitý kus prechádza pred jeho expedíciou kontrolou mojím „bystrým okom“. A či som prísna? Od úplného začiatku svojej tvorby som bola veľmi prísna. Ale predovšetkým sama na seba! Vo všeobecnosti môžem povedať, že som veľmi prísna nielen sama na seba, ale aj na svojho syna. To však súvisí s tým, že som veľký pedant v tom, čo robím. Ak sa mi niečo na mojom výrobku nepodarilo, alebo niečo nebolo „okulahodiace“ a po vizuálnej stránke sa mi nepáčilo, tak som to radšej vypárala a prešila, aby bola každá mamička spokojná. Možno teda nepoteším svoje spolupracovníčky, ale áno, som prísna. No len a len preto, že chcem, aby koneční zákazníci dostali svoj výrobok v tip-top stave. Aby naša práca nebola „odfláknutá.“ Mojou predstavou je, aby nebol viditeľný rozdiel v tom, čo som do svojho výrobku ohľadom jeho vývoja a kvality vypracovania za tie roky dala ja ani v prípade, keď ho bude šiť niekto iný. Z tohto hľadiska som veľký pedant. A áno, aj kritik... :)

Vyhovieť všetkým záujemcom o Zumbuccu a napriek tomu sa nevzdať svojich zásad je trochu náročné, nie?

Áno, máš pravdu, je to veľká zodpovednosť. Skutočne sa však zrejme nedá vyhovieť hneď každému. No pokiaľ je niekto trpezlivý a je náš naozajstný fanúšik, tak sa snažíme vyjsť v ústrety čo najväčšiemu počtu mamičiek a každá sa skôr či neskôr k svojmu „vytúženému“ nosiču dostane. Mohla by som jednoducho začať pracovať a šiť „vo veľkom“ - najať niekoľko ďalších mamičiek, ktoré by pre mňa pracovali a nárazovo niekoľkonásobne zvýšiť produkciu. No toto naozaj nie je moja filozofia! Hoci, ako som už spomínala, som začínala šiť len pre svoje potešenie a mala som to spočiatku ako svoje hobby. V súčasnosti mám na tom postavenú svoju firmu a živnosť. Ale stále sa so svojím tímom snažíme pracovať tak, aby nás to naďalej bavilo. Aby sme neupadli do istého komerčného stereotypu a aby sa z toho nestala pásová výroba. Nechcem, aby sa šitie ergonosičov pre mňa stalo iba nejakou zákazkou v zmysle – mám úlohu a teraz ju musím čo najrýchlejšie spracovať. Toto nie! Popri tom všetkom si chcem neustále udržiavať pocit radosti a potešenia z toho, že niečo tvorím! Zumbucca je a aj chcem, aby zostala nosičom pre tých, ktorí chcú mať svoj vlastný „šperk“, slovenský originál a podľa toho si ho budú aj patrične vážiť. Aj z tohto dôvodu nebude zrejme nikdy „masovo dostupná“ pre všetkých. Nie je naším cieľom ju robiť len v malých počtoch, no nikdy ju nechcem vyrábať „pásovo“. A navyše, Zumbucca bola, je a aj bude o precíznosti. Je trochu zložitejšia na výrobu a prepracovanejšia vo svojich nastaveniach (čo by mohli potvrdiť dievčatá, ktoré ju šijú). Proces jej výroby netrvá hodinu, ale je niekoľkonásobne dlhší.

Zumbucca ako šperk mamičiek

Máš pred sebou ešte nejakú výzvu, ktorú by si chcela zdolať? 

Jedna veľká výzva predo mnou naozaj je a so svojím tímom intenzívne pracujem na jej dosiahnutí. Je to získanie certifikátu kvality na ergonosič Zumbucca. Toto je môj veľký sen a dúfam, že to bude otázka iba pár týždňov a stane sa realitou. Ak sa tak naozaj stane, bude to veľké zadosťučinenie mojej práci a potvrdenie štvorročného vývoja, počas ktorého som sa skutočne snažila načúvať praktickým pripomienkam všetkých mamičiek a implementovať ich do zlepšovania svojho výrobku. Certifikovanie nosiča bude pre mňa znamenať dosiahnutie pomyselného „hand–made“ vrcholu. Potvrdenie faktu, že sa Zumbucca vo všetkých smeroch vyrovná komerčným nosičom a v niektorých oblastiach ich dokonca aj prekoná. Skutočnosť, že naozaj spĺňa podmienky, ktoré sú na nosiče kladené , či už z pohľadu bezpečnosti alebo kvality použitých materiálov. A toto bola, je a bude pre mňa priorita! Aby bol naozaj každý kus bezchybný a bezpečný pre dieťa. Na toto som si dávala veľký pozor už od úplného začiatku. Pri každom jednom výrobku, ešte aj pri prototype, som veľmi kládla dôraz na to, čo všetko a aké materiály sme používali. Akosi podvedome som všetko robila s tým, aby som neublížila tomu dieťaťu, ale naopak, aby som pomohla mamičke dostať sa buď k rôznym činnostiam, ktoré inak nemôže robiť (teda mať voľné ruky), alebo keď ide von, aby mohla chodiť po rôznych terénoch a nemusela byť obmedzovaná kočíkom, chodníkmi alebo cestami a podobne. 

Pozn.: Tu chcem doplniť, že v čase nášho spoločného rozhovoru so Zuzkou bolo získanie certifikácie naozaj len plánom a určitou víziou. Dnes však môžem s radosťou povedať, že sen o certifikácii sa stal skutočnosťou a Zumbucca v súčasnosti spĺňa medzinárodnú  a kvalitatívnu normu pre ergonomické nosiče EN 13209-2:2016

Okrem toho mám ešte niekoľko cieľov. Postupne by som chcela ponúknuť prácu rôznym ženám, najmä šikovným mamičkám na materskej dovolenke. Viem, aká je situácia na Slovensku. Mamičky sú svojím spôsobom dosť limitované v tom, že nemôžu ísť do zamestnania ak nemajú niekoho, kto by sa im postaral o dieťatko. Veľmi ma teší, keď môžem aspoň takýmto spôsobom (ponukou práce) pomôcť mamičkám hlavne v banskobystrickom kraji, ktoré si naozaj vedia zadeliť čas - či už po večeroch, alebo keď im dieťatko spí - a svojou šikovnosťou si aspoň akým–takým privyrobením prilepšiť k materskej.

Čo by si odkázala mamičkám, ktoré o nosení ešte len rozmýšľajú, prípadne majú z toho obavy?

Odkážem im to isté, čo som už odkázala, keď som bola v decembri spolu s Andrejkou Kováčovou za projekt Čo dokáže mama hosťom relácie Doma je doma v TV Lux - aby sa tieto mamičky nebáli! Aby sa nebáli nosiť. Aby ich neodradilo to, že im dieťa na začiatku môže v nosiči alebo šatke plakať a ony si budú myslieť, že sa mu to nepáči. Skrátka, aby boli trošku vytrvalejšie! Ak si dieťa prvýkrát uviažu do šatky alebo dajú do nosiča a ono začne plakať, neznamená to, že sa mu to vo všeobecnosti nebude páčiť. Je to preňho iba niečo nové a aj ono si musí trochu zvyknúť! A ešte aby sa nebáli ani reakcií svojho okolia. Aj ja som zažila kopec negatívnych ohlasov. No som natoľko tvrdohlavá, že keď sa mne osobne niečo páči a viem, že je to v prospech môjho dieťaťa, tak si za tým idem bez ohľadu na to, čo hovoria ostatní :) Keď mne vtedy niekto tvrdil, že malému nosením ubližujem, tak som si pomyslela svoje a skôr poukazovala na výhody nosenia – mám voľné ruky, dieťa je blízko zdroju materského mlieka (a kedykoľvek sa môže prisať) a celkovo je oveľa viac spokojnejšie. Aj ja som si vtedy povedala: „Neboj sa! Bude to v poriadku!“ A to isté by som chcela odkázať týmto mamičkám... a aj oteckom :)

Chcela by si na záver ešte niečo dodať? 

Áno! Ak môžem, chcela by som možno spresniť alebo skôr rozšíriť okruh ľudí, ktorým je vlastne Zumbucca určená. Je veľa mamičiek, ktoré hovoria, že ony majú šatku a pre ne nosič nie je zaujímavý. Áno, nosič nie je pre každého. Naozaj to musí byť špecifická skupina ľudí (pre mňa ako výrobcu cieľová skupina), ktorí chcú nosiť a uvedomujú si výhody nosenia. No na druhej strane nie sú ortodoxní zástancovia jednej metódy (napríklad šatky). Druhou, no stále sa rozrastajúcou cieľovou skupinou pre Zumbuccu, sú oteckovia :) Pomerne často sa mi stáva, že si mamička u mňa objedná nosič a ja pritom viem, že má doma šatku a aktívne v nej nosí. Tak sa jej spýtam, či jej už šatka nevyhovuje, prípadne čo je dôvodom, že si kupujú nosič. Ich odpoveď je zväčša taká, že šatka je pre ňu a nosič je pre manžela. Naozaj je skutočne veľké percento oteckov, ktorí by radi nosili. Ale nechcú sa viazať do šatiek, pretože sa v nich necítia komfortne a skôr majú pocit stiesnenosti. Ergonosič však oteckom vo všeobecnosti príde ako niečo menej „ženské“ a viac technickejšie, vnímajú ho skôr ako ruksak. Skutočne je to tak a potvrdzujem to aj z vlastnej skúsenosti. Keď som svojho syna viazala do šatky, tak môj Peťo preferoval kočík a malého mal naviazaného asi iba dvakrát, aj to len nakrátko. Keď sme už ale mali Zumbuccu a niekam sme išli, tak bral malého do nosiča takmer automaticky. Nemusela som mu hovoriť, alebo ho o to prosiť. Nikdy s tým nemal žiaden problém. Rovnaké reakcie som počula aj od mojich kamarátok a ich partnerov. Takže ergonosič všeobecne, nielen Zumbucca, je určený pre oveľa väčšiu skupinu používateľov. Nielen pre nosiace mamičky či oteckov, ale dokonca aj pre starých rodičov alebo starších súrodencov. 
Úplne nakoniec by som sa chcela poďakovať ľuďom, vďaka ktorým som teraz tam, kde som a ktorí majú tiež svoj podiel na tom, čo robím. Už som spomínala, že milujem matematiku a veľmi rada rysujem, takže som vytváranie strihov a prototypov brala skôr ako zábavu a nie ako svoju pracovnú povinnosť. Toto mohol byť istý predpoklad na tvorivú činnosť. No rovnako na moje rozhodovanie vplývala aj moja mama, ktorá bola v tom čase mojou veľkou psychickou oporou. Nielen ohľadom starostlivosti o malého (keď som mala polovičku na „týždňovkách“ a bola som sama doma), ale aj v oblasti praktických rád v súvislosti so šitím a samotným kreatívnym tvorením, keďže sama sa venuje umeleckej činnosti. Nemenej významnou oporou je pre mňa môj Peťo. Nielen po psychickej stránke, ale aj konkrétnou pomocou, hlavne s malým. Keď bol doma a ja som potrebovala šiť, bez problémov vzal malého do kočíka (alebo neskôr do nosiča) a prechádzali sa okolo paneláku alebo len tak po sídlisku. Bola to pre mňa veľká pomoc, pretože som tak mohla pokojne pracovať. Rovnako mi pomáha napríklad tým, že chodí na poštu a odosiela nosiče svojim majiteľkám, alebo inými drobnými činnosťami. Mne tým uľahčuje prácu na samotných nosičoch. V súčasnosti, keďže dopyt po Zumbucce je naozaj veľký a sama by som ho naozaj nezvládala, tak by som sa chcela poďakovať aj môjmu „Tímu Zumbucca“ – Gabike Cabanovej, ktorá mi veľmi pomáha nielen s podnikateľskými otázkami, ale aj s neoceniteľnými radami lektorky nosenia. A samozrejme všetkým mamičkám, ktoré pre mňa momentálne šijú, napĺňajú moje predstavy a akceptujú všetky pripomienky o tom, ako by mal ergonosič Zumbucca vyzerať a aká by mala byť jeho kvalita.

Koniec rozhovoru :)

_________________________________________________________________

Čo k nášmu spoločnému rozhovoru so Zuzkou dodať... Slovo, ktoré mi tak najviac rezonovalo po jeho skončení, bola VÁŠEŇ. Vášeň, ktorú mala v hlase, keď hovorila o ľuďoch, ktorých miluje (syna, partnera, mamu, priateľov). Keď spomínala jej lásky - matematiku a hudbu. Vášeň, ktorou ma nakazila, keď hovorila o nosení, o svojej práci a jej šatkovom "dieťati", ktoré ako správna "mama" prezentovala v čo možno najlepšom svetle :) A tak to má byť - ktorá mama by tak nerobila ;) A myslím, že práve vášeň je takým hnacím motorom, ktorý ju poháňa vpred, spája všetko, čo sa jej dotýka a dáva správny impulz tomu, do čoho sa pustí. A myslím si, že toto je aj taká inšpirácia pre nás - robiť veci s vášňou a zanietením ;)

Touto cestou by som sa chcela Zuzke poďakovať, že si na náš rozhovor našla čas :) (a verte mi, vďaka technike a vzdialenosti to bola trochu strastiplná cesta :D ). Zároveň by som chcela poďakovať jej partnerovi Peťovi, ktorý sa podujal prepísať viac ako hodinovú nahrávku nášho rozhovoru :) V rámci malého prekvapenia, určeného pre Zuzku, som oslovila jej dve blízke priateľky, aby pre ňu niečo napísali - o jej nosiči alebo o nej. Je to pre teba Zuzka a verím, že tieto krásne výpovede budú povzbudením do tvojej ďalšej práce ;) 

Veronika Palková (nosiaca mamička)
Zuzka je moja spriaznená duša, moje náhodné stretnutie tretieho druhu :) Pre mňa je človekom, ktorý je usilovný, samostatný, kreatívny, šikovný a nesmierne pracovitý. Neskutočne jej to myslí a ja mám takých ľudí veľmi rada - fandím im a podporujem ich prácu. Zumbucca je výsledkom jej niekoľkoročnej práce a tiež experimentovania (hlavne na vlastnom dieťati). Je to nosič, ktorý je originálny a nesie pečať Zuzkinej osobnosti. V dnešnom svete nie je ľahké ostať samým sebou. Človek je tlačený ľuďmi a biznisom do kúta a stráca svoje JA. Ale Zuzka ho nestratila. Práve naopak, vyzdvihla to, čo ju vystihuje, čo je jej. Preto chcem touto cestou Zuzke odkázať, aby sa nenechala pohltiť týmto svetom. Nech si ide stále tým svojím smerom (ona sama najlepšie vie a cíti, ktorý smer je ten najsprávnejší). Lebo tak, ako to robí, to robí najlepšie. Výsledkom jej práce je kopa spokojných mamičiek a ich detičiek a ja jej želám, aby to tak ostalo aj naďalej. A sľubujem, že budem pri nej stáť, lebo spolupráca s ňou mi robí nesmiernu radosť.

Danka Vargová (nosiaca mamička a poradkyňa nosenia)
Zumbucca bola naším prvým nosičom. Prvú sme si kúpili cez bazárik a bol to pôvodný prvý model. V tejto Zumbucce sme odnosili naše začiatky. Neskôr ako synček rástol, sme sa rozhodli dať si ušiť Zumbuccu z vlastnej šatky Didymos Jonas. Podľa želania sme sa so Zuzkou dohodli na malých zmenách a vznikla ďalšia originálna Zumbucca s pevnejším bedrovým pásom. Bola úžasne mäkká a pohodlná. Užili sme si s ňou našu prvú spoločnú dovolenku. Manžel si ju veľmi chválil a Riško v nej spokojne zaspával. Počas našej nosiacej cesty sme skúsili naozaj rôzne nosiče a vyskúšali veľa značiek. Keď chlapček rýchlo rástol, trebalo niečo ďalšie vymyslieť. Vtedy som si spomenula na to, že Zuzka ušila už aj rastúcu Zumbuccu XXL. Obetovala som jednu z mojich najvzácnejších a najdrahších šatiek a dohodla si parametre. Výsledok mi vyrazil dych. Naša milovaná Zumbucca s kravičkami bola ako uliata. Dala sa plynule nastavovať a vedela som, že nám vydrží ešte dlho. Zuzka model prehodila aj na klasickú Zumbuccu a dnes je tým najlepším nosičom, aký môžem ako poradkyňa mamičkám odporúčať. Je naozaj veľmi variabilná a praktická, čo je jedným z najdôležitejších kritérií pre celé nosiace obdobie. A so Zumbuccou ho naozaj zvládnete celé ;) Je v nej srdce, cit, kreativita a génius jednej úžasnej ženy... Za nás veľké ĎAKUJEM ZUZKA!


Do nosenia priatelia ;)