"Môžem vám nejako pomôcť?"

Lydka a František v akcii :)

Počuli ste už túto otázku? Ja dosť často :) Najmä keď viažem Mateja na chrbát na verejnosti :) A nezostáva len pri nej :) Väčšinou ju sprevádza vydesený výraz na tvári pýtajúceho, ktorý ak je od nás trochu ďalej, ozlomkrky beží smerom k nám, aby stihol "zachrániť" situáciu, ktorá sa podľa jeho úsudku mne vymkla z rúk :D Prečo tieto reakcie? :) Jedna priateľka mi to vysvetlila: "Vieš, cítime sa akosi neisto, keď ťa vidíme." :)

Je však potrebné nám "pomáhať"? Verím tomu, že ľuďom, ktorí sa na nás pozerajú a vidia, ako svoje deti vyšvihneme do vzduchu a vyložíme na chrbát, prebehnú po tele zimomriavky (a nie príjemné). Veď čo keď nám dieťa vypadne, či spadne :) Zažívam to aj ja a to nie len pri cudzích. Členovia mojej rodiny, ktorí ma už vidia nejaký ten rôčik Mateja nosiť, majú doteraz na tvárach pochybnosti, keď sú toho svedkami. A myslím si, že len z lásky ku mne sa už do toho radšej "nemontujú". Vedia, že ich ponúkaná "pomoc" je pre mňa skôr komplikácia, keďže sa potom musím sústrediť nie len na dieťa, ale aj na nich, aby som ich nechtiac neudrela, prípadne ich nezamotala do šatky, ktorá "veje" okolo mňa :)

Prečo nám "nepomáhať"? Dôvodov je viacero :)

• niektoré z nás (resp. väčšinu) to vyvádza z miery (prípadne vedie k zúrivosti :D )
• ohrozuje to bezpečnosť dieťaťa (najmä ak sa nás fyzicky dotknete bez predchádzajúceho upozornenia)
• často to znervózňuje a zneisťuje (aj v prípade, keď nám "pomáhate" dvíhaním šatky zo zeme, aby sme ňou pri viazaní "nezametali" chodník okolo seba)
• ako naschvál sa nám vtedy nedarí :) (váš skúmavý a pochybovačný pohľad niekedy vyvoláva horší pocit, ako pri státí pred maturitnou komisiou :) )
• môže to zneistiť dieťa ak na to nie je zvyknuté, prípadne ho to "inšpirovať" k neočakávaným pohybom
• môžete prísť k "úrazu", keďže sa pri viazaní rozhadzujeme rukami a potrebujeme priestor (rozumejte - môžeme vás nechtiac udrieť)
• keď sa nám snažíte "vylepšiť" úväz, paradoxne nám ho "pokazíte"; potom musíme začať odznova, na čo už dieťa nemusí mať trpezlivosť
• ak práve nemáme veľmi vydarený deň, koledujete si o ostrejšie slová, ktoré nás potom budú určite mrzieť :)
• aj tak neviete postup, ako to robiť :)
• riskujete, že to naozaj necháme na vás ;) (rozumejte, že vám dáme možnosť, aby ste nás do tej šatky teda už nejako namotali, keď sa tak ponúkate :) )
• ak vašu pomoc potrebujeme, určite o ňu požiadame ;)

Touto cestou by som chcela všetkých, ktorí majú v sebe pocity neistoty pri pohľade na nás uistiť v jednom: Nebojte sa! My vieme, čo robíme :) A garantujem vám, že ani jeden nosiaci rodič by si nedovolil ohroziť svoje dieťa niečím, čo by mu mohlo ublížiť :) Jasné, že zo začiatku, keď nám ešte chýba nejaká tá zručnosť, či cvik v niektorých veciach, je to menej "bezpečné". Ale verte mi, že pokiaľ si nie sme sami sebou istí, robíme takéto veci nad posteľou, aby v prípade potreby dieťa skončilo na mäkkom podklade vo vankúšoch ;) Nechcem vás od pomoci úplne odradiť. Môžete pomáhať, avšak vtedy, keď je to pomoc vyžiadaná :) A už teraz vám za ňu ďakujeme ;)

Na záver len také povzbudenie pre nás všetkých :) Buďme aj v tomto múdri a nerobme unáhlené závery :) Veď „múdrosť rozžiari človeku tvár a zjemní jeho výzor... Múdry pozná pravý čas a pravý spôsob všetkého. Lebo každé podujatie má svoj čas a svoj spôsob“ (Kazateľ 8, 1; 5 – 6) A nosenie nie je výnimkou ;)

P.S. Malé odporúčania v prípade, keď vám opäť „vyrazíme dych“ našou nosiacou akrobaciou ;) 

Pôvodný zdroj TU
Preklad z originálu: Tereza Mikušová (z FB "Nosíme děti")

Do nosenia priatelia :)