Ľudmila Macejová: Byť s deťmi, alebo byť deťmi?
Malá Tamarka Pomerne často pozorujem svoje dieťa - Tamarku, pri rôznych činnostiach a aktivitách bežného života. Pre mňa to predstavuje najúžasnejšie divadlo. Zaujala ma však jedna vec, nad ktorou som sa trochu hlbšie zamyslela. Moju pozornosť pritiahla najmä nevyčerpateľná energia, s ktorou to moje dieťatko všetko robí. Vidieť to už hneď ráno po prebudení. Vstáva vždy s úsmevom na perách, plná energie a radosti zo života. Žiadne lenivé pretáčanie sa v posteli so zavretými očami a s dudraním, že už treba vstávať. Z postele uteká k hračkám, pobehuje hore dole, medzitým sa vyzlieka z pyžama, ťahá z perín mňa aj tatika. A to všetko v sprievode veselého štebotania o všeličom možnom. Znova, nie je ako my, keď sa ledva došuchceme do kúpeľne a horko-ťažko sa so zavretými očami dovlečieme do kuchyne, kde naslepo pripravujeme raňajky. Nezriedka sa zamýšľam nad tým, odkiaľ pramení tá detská neutíchateľná energia, tá neukojiteľná zvedavosť a túžba všetko spoznať, prijať, naučiť
